Môj prvý preklad z čínštiny bola poviedka od Zhou Yunpenga  – Vlak v zelenj koži. Vtedy som napísal, že časom napíšem aj niečo o autorovi a už som sa k tomu nedostal. No minulý rok sa odohrala v Olomouci antropologická konferencia s témou skupiny sociálne znevýhodnených, kde som mal práve o danom autorovi príspevok. A aby som dostál slova, že sem „časom“ niečo o ňom napíšem, tak sa podelím o daný príspevok:)

Abstrakt: Referát bude pojednávať o živote a diele aktívne tvoriaceho folkového speváka, básnika a spisovateľa Zhou Yunpenga. Začiatkom referátu sa pokúsim vysvetliť názov referátu – spevák milujúci kino, ktorý je založený na autobiografickej skladbe – 盲人影院 (Kino pre slepých).

Ďalej sa pokúsim na základe diel daného autora podať obraz slepca – umelca v Čínskej spoločnosti na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Informácie budem čerpať z niekoľkých autorových poviedok, pesničiek a básní, ako aj rozhovorov či životopisov. Zameriam sa hlavne na cesty slepého autora po Číne, na vzťah jeho tvorby s jeho hendikepom, na vnímanie autora spoločnosťou, divákmi, na výhody a nevýhody ako aj prekážky, ktoré mu jeho hendikep priniesol.

Na konci stručne predstavím iných hendikepovaných umelcov v Číne, pokúsim sa stručne natieniť postavenie slepca v Číne a porovnať navzájom tri témy – Slepec v Číne, Slepý umelec, Zhou Yunpeng a jeho výnimočnosť.

“Tu je kino pre slepých

tam je kino pre slepých

Plátno plné mokrých uší

pre príbeh mravenčej kráľovnej.

Bolo jedno dieťa a v deviatich osleplo,

celý život prežilo v kine pre slepých. ”1

Takto začína autobiografická pieseň slepého čínskeho speváka, básnika, spisovateľa, cestovateľa a bojovníka za dôstojné životy znevýhodnených – Zhou Yunpenga (周云蓬). Text piesne pokračuje ďalej a rozpráva v stručnosti o jeho živote. Ten je však natoľko zaujímavý, že len dočítať text piesne by bol priam hriech. No video spolu s krásnymi animáciami stojí za zhliadnutie.

Zhou Yunpeng sa narodil v roku 1970 v meste Shenyang na severe Číny. V 9 rokoch oslepol. Posledný obraz, ktorý si podla vlastných slov pamätá, bol slon v Šanghajskej ZOO, ktorý hral na harmoniku. Dodnes si nie je istý, či sa to naozaj stalo, no to, že oslepol práve v Šanghaji považuje za šťastie: stihol vidieť najveľkolepejšie mesto vtedajšej Číny. Vo svojej poviedke “Vlak v zelenej koži” píše, ako veľa spolužiakov mu chorobu očí závidelo, lebo sa vďaka nej dostal do Šanghaja. Jemu sa svet však stal tmavým. Až vandrovanie po Číne mu pomohlo nájsť cestu, pomohlo mu, podľa jeho vlastných slov, nájsť zmysel pre realitu v temnom svete a temné dni premeniť na albumy piesní a zbierky básní.

Putovať začal, keď mal 24 rokov. Mal vtedy dokončenú vysokú školu v Changsha, vedel hrať na gitare a písať básne. Doma povedal, že ide na niekoľko dní prespať ku známemu, miesto toho si však kúpil lístok do Pekingu. Precestoval takmer celú Čínu, od Pekingu až po Tibet. Počas svojich ciest si zarábal spevom na ulici. Podla neho, slávni slepci, ako napríklad Homér, alebo čínsky spevák Gao Jianli, všetci radi chodili na ulicu a spievali na rohu. Slepota ich odtrhla od spoločnosti. Zmenila ich v slobodných, ale zbytočných ľudí. Zbytočných preto, lebo ich spoločnosť nikdy neprijme úplne medzi seba. A preto radi vandrujú. Zhou Yunpeng to považuje za najlepšiu školu života, keď človek putuje sám svetom, uvedomuje si, aký je malý a bezvýznamný. Neskôr sa od speváka ulice prepracoval na speváka v kluboch. Osobne však hlasné kluby nemá rád, pripadá si, akoby normálnemu človeku zakryli oči. Pravda, aj vďaka nim mohol žiť, tak ako žije. 15 rokov chodil od miesta k miestu. Cestoval bez cieľu tam kam práve zohnal lístky na vlak, pokiaľ mu stačili peniaze, potom si našiel bar alebo frekventované námestie, kde spieval, aby si zarobil na ďalšiu cestu. Svoju hudbu označuje ako loď, vďaka nej sa môže preplaviť životom. Slepota mu nevadí. Vraví ”had vidí len veci čo sa hýbu, pes vidí čiernobielo, vážka vidí tisíc slniek, veľa druhov rýb má miesto očí už len biele bodky; vidieť, či nevidieť je proste náš osud. Ja a osud sme kamaráti. Ja si robím svoje a on si robí svoje. Sme však neoddeliteľní ako tieň a telo.”2

Jediná vec, ktorú kvôli slepote nemá rád, je autogramiáda, napísať 100 znakov mu môže trvať aj hodinu. Napriek slepote je milovníkom literatúry a kina. Prvá kniha ktorú prečítal, bola zbierka básni z dynastie Song a Tang. Po čase si obľúbil ďalších velikánov čínskej aj svetovej literatúry, ako Lu Xuna, Dostojevského, Andersena a na staré čínske básne takmer zabudol. Prirovnáva ich k rodičom. Kým ich človek má, nepripúšťa si, ako veľmi ovplyvnili jeho život. Neustále pri sebe nosí čítačku, kde ma stovky audio kníh. Dostať ich v Číne nie je problém. Materiály sú vo veľkých mestách ľahko dostupné, či už v audio formáte, ale aj v čínskom brailovom písme. (Od západného sa odlišuje. Brailovo písmo v západnom svete zastupuje písmená abecedy. V čínštine to nie je možné kvôli znakom, preto ho vyriešili inak. Symboly nezastupujú jednotlivé písmená, ale vokály, konsonanty a tóny.)

V roku 2003 mu vyšla prvá skladba Dýchanie záhadne tiché, tri roky na to prvá básnická zbierka Jarné obvinenie a v roku 2007 album – Deti Číny. Vydal ho na vlastné náklady, precestoval s ním 27 miest, robil si textára, speváka, predajcu a aj distribútora. Aj napriek tomu, že sa o všetko staral úplne sám podarilo sa mu preraziť a denník Nanfang daily ho dokonca označila ako album roka. Názov “Deti Číny” je silne symbolický, pretože on sám deti v láske veľmi nemá. Deti v názve jeho albumu predstavujú deti z Denníka blázna od slávneho čínskeho autora Lu Xuna, ktorého zmýšľanie Zhou Yunpenga veľmi ovplyvnilo. Rovnomenná skladba Deti Číny ho preslávila pre ostrú kritiku spoločnosti. V tomto duchu sa nesie celý album. Podnetom na napísanie skladby Deti Číny bol požiar v roku 1994 v meste Karamay, kde uhorelo 288 školákov, ale ani jeden politik, pretože politici majú v modernej spoločnosti prednosť. Do textu zaradil aj niekoľko ďalších tragédii a na ukážku som preložil úryvok z nej:

Nebuď dieťaťom človeka z mesta Karamay, tvoja na uhol zhorená koža privedie vlastnú matku do šialenstva!

Nebuď dieťaťom z dediny Shalan, v temnote pod morským dnom nezaspíš!

Nebuď dieťaťom človeka z Chengdu, keď sa ti závislá mama nevráti 7 dní a 7 nocí!

Nebuď dieťaťom človeka z Henan, ktorému sa AIDS v krvi hlasno vysmieva!

Nebuď dieťaťom človeka zo Shanxi, tvoj otec robí v uhoľnej bani, nenamýšľaj si, že ho znova uvidíš!

Nebuď dieťaťom Číňana, hladom by zjedli aj teba, nie ako divoká lesná ovca, ktorá by sa za ochranu svojho dieťaťa aj obetovala!

Nebuď dieťaťom Číňana, mama aj otec ti budú utiahnutí a nesmelí ľudia, aby dokázali že majú srdce z kameňa, aj tvárou tvár k smrti nechajú najprv prejsť vodcu. 3

Je to veľmi ostrá pieseň s obrovskou dávkou sebareflexie, akej je schopný len veľký národ a veľký človek. Keď sa ho novinári pýtali, pre koho tvorí svoju hudbu, vraví, že pre obyčajných ľudí. Pre tých čo chodia do práce a nemajú na byty, pre tých čo nemajú istotu v spoločnosti. Aj vďaka tomu ho dnes prezývajú spevák ľudu.

V roku 2010 vydal nový album, v ktorom vidno prudký obrat. Už to nie je nahnevaný a kritický album, ale naopak nesie sa v štýle harmonických klasických básní a folkových spevov. Neskôr sa ho pýtali prečo tento obrat. Všetci od neho čakali hnev a kritiku dnešnej spoločnosti. Vďaka nej sa stal slávnym, prečo to zahodil? Odpovedal: “Hnev je náhodná a neočakávaná vec. Ak sa hnev premení v pravidelné správanie, človek má šancu prežiť len zopár rokov a potom ho trafí šľak. Ja už možno nenapíšem nič ako Deti Číny, ale je tu šanca, že niekto iný napíše Ženy Číny, Ľudia Číny . . . Nikto nechce byť celý život cudzou dýkou a kopijou. Ak je niekto nahnevaný, nech útočí sám, nemôže čakať, že to bude robiť niekto za neho. Môže v to dúfať, ale nemôže to od neho chcieť. “4

Tieto slová však vôbec neznamenajú, že by sa už o dianie v Číne nezaujímal. Tento rok sa v Číne odohrala obrovská aféra, kde študent zrazil autom niekoľko študentov priamo na univerzite a miesto toho, aby im pomohol, vystúpil z auta a začal kričať, pustite ma ďalej, môj otec je Li Gang. Veta “Môj otec je Li Gang” (我爸是李刚) sa v Číne stala určitým symbolom pre absolútny morálny úpadok a Zhou Yunpeng pracuje na jej zhudobnení. No stále vraví, že nechce, aby sa hudba stala nástrojom protestov. Hudba je vždy hudba, to moralizujúce a kritizujúce je len vedľajší efekt.

Hudbu sa snaží vložiť do života aj ďalším ľuďom. Jednému slepému dievčatku z Tibetu pomohol nahrať vlastný album. Toto dievča sa od mamy naučilo nespočetne veľa tibetských folklórnych piesní a má nádherný hlas. Vždy keď sa Zhou Yunpeng prihovára k publiku, prehrá im niekoľko nahrávok z počítača a vyzýva ich, aby si kúpili jej album. Peniaze putujú rovno na účet dievčatka, aby mu dopomohli mať plnohodnotný umelecký život.

V roku 2008 nahral spolu s ďalšími prizvanými spevákmi album Červený buldozér. Výťažkom z predaja pomáha slepým deťom, nakúpil im hudobné nástroje, mp3, čítačky kníh, počítačový software pre nevidiacich a pod.

Zhou Yunpeng je dnes možno známejší spisovateľ ako spevák. V roku 2010 mu navplyvnejší čínsky bloger a spisovateľ Han Han ponúkol, aby prispel poviedkou do pripravovaného časopisu Chórus. Súhlasil a dnes ho ľudia na ulici zastavujú so slovami ”Čítal som Váš Vlak v zelenej koži a počul som, že vraj viete aj spievať.” Zhou Yunpeng vraví, že nikdy nevie, či sa má tešiť, alebo smútiť. Pravdupovediac aj ja som sa k nemu dostal práve cez túto poviedku.

Prvá básnická zbierka mu vyšla už v roku 2005 pod názvom Jarné obvinenie. Vydal ju v Šanghaji; istý šanghajský vydavateľ vedel ako naňho, zavesil mu na krk sympatickú mladú dievčinu, ktorá ho pozývala do reštaurácií a presviedčala, aby zbierku vydal u nich. Vyšla v náklade 15 000 kusov. Vďaka nej sa dostal do povedomia ako výborný básnik.

Aj keď je Zhou Yunpeng zo severu a keď neputoval po Číne, žil v Pekingu, jeho obľúbeným mestom je Šanghaj. Začalo to slonom, ktorý hral na harmonike. Prvou pesničkou, ktorú Zhou Yunpeng hrával na ulici boli “Šanghajské pláže”, čo bola úvodná pieseň z vtedy veľmi populárneho rovnomenného seriálu. Keď však zabehol odskúšať šťastie ako pouličný spevák do Šanghaja, hneď prvý deň ho policajti vyhnali z Najingskej ulice so slovami, že keď sedí s gitarou na Najingskej ulici, akoby sedel niekomu v okne a bránil vo výhľade. Najingská ulica predstavovala pre vtedajšiu Čínu jedno z najhlavnejších okien do západného sveta. Do Šanghaja odišiel aj potom, ako sa prepracoval na barového speváka. Vo svojej autobiografickej piesni Kino pre slepcov spieva: “Miloval som ženu, ona mňa nie, nenávidel som ženu, ona mňa tiež”5. Aj to bola žena zo Šanghaja. Dnes žije so svojou novou priateľkou v meste Shaoxing v provincii Zhejiang, ktorá je veľmi blízko (na čínske pomery) od Šanghaja. Už nevandruje tak ako predtým, ale vychutnáva si slobodný, jednoduchý a veľmi poetický život, v ktorom existuje len jeho priateľka, jedna reštaurácia s miskou žltého vína denne, prechádzky po horách, hudba a básne.

Zhou Yunoeng nie je jediný slepý umelec v Číne a je stále viac tých, ktorým sa podarilo presadiť.

Podľa štatistík z roku 2003 bolo V Číne viac ako 60 miliónov postihnutých ľudí a viac ako 8 miliónov slepých, alebo s vážnym poškodením zraku. V tradičnom konfuciánskom zriadení sa vládnúca vrstva o postihnutých ľudí veľmi nestarala. Začalo sa to meniť až po príchode západných misionárov. V roku 1856 vyučovala slepých ľudí v Ningpo a neskôr v Šanghaji prvá odborne školená žena. Bola zároveň prvým odborne školeným človekom ktorý v Číne školil slepých ľudí. Po založení ČĽR sa špeciálne školy pre slepých zaradili do hlavného školského systému.

Postihnutí ľudia sú chránení ústavou. Čínske vládne ale aj nevládne organizácie sa snažia pomôcť ľuďom s postihnutím. Vďaka brailovmu písmu a rečovému syntetizátoru vyvíjanému už od 80 rokov, ako aj iným technologickým vynálezom sa gramotnosť medzi slepými ľuďmi v Číne výrazne zlepšuje.

Slepým ľuďom sa čínska vláda snaží pomôcť aj pri pracovnom a spoločenskom uplatnení. Jestvujú kvóty, ktoré vyžadujú, aby aspoň 1.5% zamestnancov tvorili ľudia telesne postihnutí. Zamestnávatelia, ktorí kvótu nenaplnia, musia platiť do “poistného zamestnaneckého fondu pre ľudí s postihnutím”. Tento fond potom sponzoruje rôzne tréningové centrá a zaraďovacie služby.

Na záver tohoto referátu by som chcel aspoň stručne predstaviť zopár ďalších slávnych čínskych slepcov. Čína je na podobné úkazy bohatá a pre nedostatok času som vybral naozaj len malú vzorku. Slepý hudobník s veľmi zaujímavým príbehom, ktorého spomína aj Zhou Yunpeng je Gao Jianli (高漸离). Gao Jianli bol obyvateľom štátu Yan v období Bojujúcich štátov (475 p.n.l – 221 p.n.l.) a získal si meno hraním na staroveký hudobný nástroj Zhu. Počas svojho života si musel zmeniť meno a skryť sa ako zamestnanec v jednej vinárni, pretože jeho priateľ sa pokúsil o atentát na cisára. Neuspel, bol popravený a cisár začal hon na jeho príbuzných.

Gao Jianli pracoval vo vinární, kam sa ľudia chodili venovať hudbe a on im to časom začal komentovať. Majiteľ vinárne ho vyzval aby pre nich niečo zahral a hneď všetkých uchvátil svojím umením. Dopočul sa o ňom aj samotný cisár a dovolil mu hrať na cisárskom dvore pod podmienkou, že si nechá vypáliť oči; vedel totiž, že to bol priateľom človeka, ktorý sa pokúsil vykonať na cisárovi atentát. Jeho hudba cisárovi natoľko učarovala, že si prestal byť ostražitý. Gao Jianli to využil a pokúsil sa o atentát, ale zlyhal tiež a bol popravený.

Viac menej dnešný slepý hudobník je Abing (阿炳). Narodil sa v roku 1893. Bol synom taoistického mnícha a vdovy. Otec ho začal zaúčať do hry na hudobných nástrojov od jeho 10 rokov a v 17 dosiahol uznanie ako nadaný chlapec na rôznych náboženských ceremóniách. Závislosť na ópiu priviedla Abinga do chudoby, tridsaťštyri ročný dostal syfilis a oslepol na obe oči. Stal sa žobrákom a začal si na ulici zarábať. Slávnym sa stal počas vojny s Japonskom, keď do svojej hudby zakomponovával aj rôzne narážky na aktuálne témy. Japonci však jeho mesto obsadili a tak musel ujsť do Šanghaja. Krátko po návrate v roku 1945 sa vrátil k svojej hudbe, avšak komentovanie aktuálnych udalostí sa nepáčilo ani autoritám a tak mu zakázali hrať, ochorel a začal sa živiť ako opravár hudobných nástrojov. Najviac ho preslávili nahrávky ním zložených piesní na nástroje Erhu a pipa nahraté počas posledného roku života.

Len menovite spomeniem ďalších už súčasných slepých hudobníkov: 76 ročného Gan Bolina (甘柏林), ktorý hraje na Erhu a od troch rokov slepého 28 ročného pianistu Sun Yan (孙岩).

Čína nemá slávnych len slepých hudobníkov. Povolanie veľmi blízko spojené s hudbou má 38 ročná ladička pián Chen Yan (陈燕). Vraj vie rozpoznať hodnotu mince len podla zvuku, ktorý vydá pri páde na zem.

Wang Zhoubing(王周彬) je čínska futbalová slepá superstar. Na paraolympiáde v Pekingu jeho tím vyhral striebornú medailu, keď prehral finále proti Brazílii. Je veľmi slávny aj preto, že normálny futbal v Číne kvalitou veľmi nevyniká.

Významným človekom je slepý právnik a bojovník za ľudské práva, Chen Guangcheng (陈光诚). Oslepol v detstve, vyštudoval čínsku medicínu a zarábal si ako masér. Popri práci dokázal navštevovať hodiny práva. Preslávil sa v roku 2005 pri vyšetrovaní nútených potratov tisícok žien v meste Linyi v provincii Shandong. Súd síce žalobu zamietol, ale prípad sa dostal na internet a Chen Guangcheng dal interview časopisu Times. Niekoľko politikov z danej provincie následne zavreli, ale v tom istom roku sa do domáceho väzenia dostal aj Chen Guangcheng. V roku 2006 ho odsúdili na štyri roky väzenia za zhromažďovanie občanov za účelom ničenia poriadku. V domácom väzení je aj v súčasnosti.

Posledným úspešným slepcom z Číny, ktorého spomeniem, je spisovateľ Wu Baisun(吴百孙). Narodil sa v roku 1948 a ako 25 ročný oslepol pri výbuchu. Až potom sa začal venovať literatúre. Napísal viac ako sto poviedok, próz a básní a pracuje ako člen čínskej asociácie postihnutých spisovateľov a ako predseda mestskej asociácie slepcov.

Svoj referát by som ukončil príhodou, ktorá sa stala práve jemu. Jeden večer ho chytila inšpirácia a za noc napísal poviedku. Ráno poprosil svoju ženu, aby mu ju skontrolovala, no ona zistila, že papier je čisto biely: v pere nebol atrament. Odvtedy sa stalo ich večerným zvykom skontrolovať pred spaním všetky perá. Pravda, dnes už píše na počítači. Pokrokom v technike, ako aj možnosť prístupu k nej, uľahčuje aj takéto neočakávané situácie a preto verím, že možnosti ľudí s postihnutím nielen v čínskej spoločnosti, ale všade inde sa budú len zvyšovať.

1 周云蓬 盲人影院歌词试听_提供盲人影院歌词全文+LRX_365音乐网 [online]. [cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://www.yue365.com/getgeci/995/10918.shtml)

2 周云蓬:我们时代的“荷马” [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostuné na internete (http://www.time-weekly.com/ story/2010-12-09/1003.html)

3 音乐公民:周云蓬 [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://www.infzm.com/content/10216)

 4 周云蓬:我们时代的“荷马” [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostuné na internete (http://www.time-weekly.com/ story/2010-12-09/1003.html)

5 周云蓬 盲人影院歌词试听_提供盲人影院歌词全文+LRX_365音乐网 [online]. [cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://www.yue365.com/getgeci/995/10918.shtml)

Literatúra

甘柏林_百度百科 [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://baike.baidu.com/view/ 314092.htm)
对话周云蓬_新闻_腾讯网 [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://news.qq.com/ a/20101114/000213.htm)
韩寒:独唱团,上海:书海书版社,2010。
音乐公民:周云蓬 [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://www.infzm.com/ content/10216)
盲人作家吴百孙,信念铸就别样人生 [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http:// www.taizhou.com.cn/a/20081121/content_87684.html)
孙岩_百度百科 [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://baike.baidu.com/view/ 820672.htm)
周云蓬 盲人影院歌词试听_提供盲人影院歌词全文+LRX_365音乐网 [online]. [cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://www.yue365.com/getgeci/995/10918.shtml)
周云蓬:我们时代的“荷马” [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostuné na internete (http://www.time- weekly.com/story/2010-12-09/1003.html)
周云蓬:不要做中国人的孩子 [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://www.ce.cn/ xwzx/xwrwzhk/peoplemore/200802/20/t20080220_14581297.shtml
周云蓬:命运中的上海 [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http:// view.news.qq.com/a/20110311/000041.htm)
周云蓬介绍 [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://ent.163.com/ 07/0913/14/3O9C0JDC00032D83.html)
周云蓬的小站 [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://site.douban.com/ zhouyunpeng/)
周云蓬的博客 [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://www.bullock.cn/blogs/ zhouyunpeng/)
周云蓬_百度百科 [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://baike.baidu.com/view/ 1083618.htm)
Abing [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://en.wikipedia.org/wiki/Abing) Blind Musicians – Blind Musicians In China [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://www.experiencefestival.com/blind_musicians_-_blind_musicians_in_china)
Chen Guangcheng [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://en.wikipedia.org/wiki/ Chen_Guangcheng)
Chen Yan, Blind Piano Tuner [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http:// www.womenofchina.cn/html/report/102134-1.htm)
Chen Yan [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://www.docstoc.com/docs/ 50090131/Chen-Yan)
For blind superstar Wang Zhoubin from Fujian, football makes life colourful [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://www.whatsonxiamen.com/news16417.html) Gao Jianli [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://en.wikipedia.org/wiki/ Gao_Jianli)
Grassroots Rallying Around Blind Activist Lawyer Continues_from Caixin’s blog_Blog_english_caixin [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http:// blog.english.caixin.cn/article/425/)
JONES, Andrew: Braille and blindness in China [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://en.radio86.com/lifestyle-china/braille-and-blindness-china)
MILES, M.: Blind and sighted pionee teachers in 19th century China and India (revised edition), United Kingdom, 2011.
MILES, M.: Disability and Deafness in East Asia: Social and Educational Responses, from Antiquity to Recent Times. A bibliography of European-language materials with introduction and some annotation, United Kingdom, 2007.
WEISS, Thomas C.: Overview of Disability in China [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://www.disabled-world.com/news/asia/china/disability-china.php)
Zhang, Erick Guozhong: INCLUSION OF PERSONS WITH DISABILITIES IN CHINA [online]. [Cit. 28.10.2011]. Dostupné na internete (http://www.dinf.ne.jp/doc/english/asia/resource/apdrj/ v172006/inclusion-china.html)