Na slovenčine je krásne, že jestvuje, na čínštine, že vlastne nejestvuje… V Číne je 31 provincií, 56 národností a 1.3 miliardy ľudí, a každý z nich (s trochou nadsádzky) hovorí iným jazykom. Čínštinu, akú počuť v školách, v čínskej televízii, alebo v rádiu vymysleli, aby si obyvatelia jednej krajiny rozumeli. Pre Číňanov je čínština vlastne druhý jazyk, materinským jazykom zostáva dialekt.
Tak to bývalo aj na Slovensku. Trnavčania rozprávali „trnafsky“, Bratislavčania „prešpurácky“, Stredoslováci mäkčili, Východniari hutorili, a to až do chvíle, kým pán Štúr našu slovenčinu nezjednotil. Lenže Slovensko je malé. A aj Slovákov je málo. Čína je 195krát väčšia ako Slovensko a ani Číňanov nie je päť miliónov. Zjednotiť ich jazyk, to už je umenie. Nejde len o čísla, ale reálny život. Stretával som sa s tým každý deň. Najťažšie boli začiatky. Pricestoval som do Číny po rokoch štúdia čínštiny a nič som nerozumel. Prečo nik nehovorí tou krásnou spisovnou čínštinou ako moji profesori v škole?

Čínština je všade iná, nielen z provincie na provinciu a z mesta na mesto, ale aj z ulice na ulicu, či z krčmy na krčmu. Napríklad slabika „s“ má v spisovnom jazyku asi 84 významov a slabika „š“ približne 234 významov, lenže „s“ a „š“ sa v mnohých častiach Číny vyslovujú rovnako, čím vzniká viac ako 300 možných významov v prípade jednej jedinej hlásky. Ešteže to neplatí úplne. Čínština má štyri tóny a ako piatu možnosťou slabiku bez tónu. Ak teda vieme rozlíšiť jednotlivé tóny, „s“ v jednom tóne má približne len pätinu z celkového množstva významov. Lenže aj rozlišovanie tónov je hotová veda, ktorú sa treba učiť roky.

Ale práve to je na čínštine krásne, že je takmer nemožné naučiť sa ju dokonale. Vyskúšal som si to na vlastnej koži. Po roku a pol strávenom v Číne som si už veril. Tie momenty, keď som hádal, čo mi ľudia asi vravia a občas aj uhádol, už dávno prešli. Moje sebavedomie bolo vysoko. Jedného dňa mi kamarátka Číňanka povedala, že keď bude chcieť, nebudem z jej čínštiny rozumieť celkom nič. Neveril som, veď už mesiace sme sa rozprávali len po čínsky. Ale mala pravdu: spustila spisovne, a nerozumel som celkom nič.

Čínština je ako oceán, druhý breh jednoducho nikdy nedovidíte. Čím dlhšie sa budete učiť po čínsky, tým väčšmi budete mať pocit, že nič neviete, lebo učiť sa čínštinu, to je ako študovať 1.3 miliardy jazykov. A to je na čínštine to najkrajšie.